Pred objavením Ameriky sa tabak v písomných dejinách vôbec nespomína. Až domorodci v Karibskej oblasti ho prvýkrát ponúkli moreplavcovi Krištofovi Kolumbusovi. Cestovateľ určite ani sám netušil, akú pliagu priniesol ľudstvu z ďalekých ciest.
Život človeka zaoberajúceho sa aktívne športom a zdravému životnému štýlu, je život podriadený prísnemu režimu a kontrole v mnohých oblastiach. Fajčenie, pri ktorom dochádza ku škodlivému vnikaniu a pôsobeniu nikotínu na ľudský organizmus, je pre šport a tým aj pre kulturistiku vôbec neprístupné.
Dôsledky fajčenia pre človeka
Fajčenie patrí k hlavným rizikovým faktorom vzniku množstva závažných ochorení, z čoho vyplýva následná dlhodobá práceneschopnosť, invalidita a predčasné úmrtia. Spolu s inými rizikovými faktormi sa fajčenie spolupodieľa na vzniku týchto ochorení:
• zhubné nádory priedušiek, pľúc, ústnej dutiny, hrtana, hltana, pažeráka, pankreasu, krčka maternice, obličiek, močového mechúra, konečníka, leukémie
• nenádorové ochorenia dýchacieho systému ako chronická bronchitída, chronická obštrukčná choroba pľúc, častejší výskyt zápalových ochorení, emfyzém pľúc
• srdcovo – cievne ochorenia – ischemická choroba srdca, cievne choroby mozgu, choroby periférnych ciev
• vredová choroba žalúdka a dvanástnika, poruchy trávenia
• nenádorové choroby ústnej dutiny ako zápal slizníc, paradentóza, zubný kaz
• fajčenie v strednom veku môže o dve desaťročia neskôr zdvojnásobiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie, uvádza sa v správe vedcov, ktorú uverejnil v časopis Archives of Internal Medicine. Tento fakt sa týka rovnako mužov aj žien bez ohľadu na rasovú príslušnosť.
• znížená plodnosť
• komplikácie v tehotenstve – riziko predčasného pôrodu, potraty, nižšia pôrodná hmotnosť plodu
Fajčenie – nikotín
• spôsobuje uvoľňovanie hormónov – adrenalínu a noradrenalínu, čím sa zvyšuje srdcový pulz v stave pokoja a krvný tlak;
• prispieva k poruchám srdcového rytmu, čím sa zvyšuje riziko nepravidelnej činnosti srdca;
• stimuluje k zvýšeniu “zlého” LDL cholesterolu a voľných mastných kyselín v krvi;
• zvyšuje koncentráciu fibrinogénu a tým priľnavosť krvných doštičiek, čo podporuje tvorbu krvných zrazenín.
• narúša optimálne a očakávané fungovanie látkovej premeny
• otupuje chuťové poháriky a celkovo znižuje chuť do jedla, ovplyvňuje žľazy s vnútorným vylučovaním a tvorbu hormónov
• znižuje sa miera okysličenia organizmu za časovú jednotku, z čoho vyplýva nedostatočné okysličovanie organizmu a znižovanie aeróbnej vytrvalosti organizmu.
Chronickí fajčiari marihuany by mali byť na pozore. Nová štúdia zistila, že pravidelným fajčením tejto ľahkej drogy sa môžu vyskytnúť poruchy kognitívnych funkcií (pozornosť, koncentrácia, energia…), vrátane poruchy pamäti a učenia, či známy amotivačný syndrón. Platí to najmä u jednotlivcov, ktorí začali fajčiť pred 16-timi rokmi a sú chronickými fajčiarmi. Podobný výskum robili vedci aj v roku 2008 v austrálskom Melbourne. Potvrdili, že dlhodobé užívanie marihuany zmenšuje dôležité časti mozgu o 12%. Tieto zistenia preto odmietajú tvrdenie, že táto ľahká droga má obmedzené alebo nijaké následky na mozog.
