Únava a pretrénovanie, preťaženie organizmu

Únava nie je samoúčelná, zastáva v ľudskom organizme neobyčajne významnú, varovnú rolu. Je to ochranný signál nášho tela, ktorý nás varuje pred preťažením a je dôraznou výzvou k odpočinku, vypnutiu a prerušeniu vykonávanej činnosti. Podobné signály vieme obvykle veľmi dobre vnímať, či už ide o pocit hladu, či smädu alebo naopak nasýtenia. Pokiaľ však dlhodobo ignorujeme informácie o únave, a tieto výstražné signály ignorujeme, následky na seba nenechajú obvykle dlho čakať. Z medicínskeho pohľadu vnímame únavu ako subjektívny príznak, ktorý síce každý veľmi dobre vníma, ale ktorý je len ťažko potvrdiť a zmerať nejakým vyšetrením.

Únava fyzická a psychická
Pohybová aktivita prináša väčšine ľudí dlhodobý prospech, samozrejme za predpokladu, že je vhodne a primerane dávkovaná. Kulturistika má oproti iným pohybovým činnostiam výhodu v možnosti zostavenia vysoko individualizovaných pohybových prvkov, rešpektujúcich všetky zvláštnosti cvičenca. Napriek tomu sa pri posilňovaní môžeme stretnúť s negatívnymi stavmi, spôsobenými neprimeraným zaťažením organizmu, únavou, pretrénovanosťou.

Fyzická únava (svalová), sa prejavuje poklesom svalovej sily, stratou rýchlosti a jemnej koordinácie pohybu. Vnímame ju obvykle ako tiaž, slabosť, prípadne bolesť alebo stuhnutie kostrových svalov, obvykle horných alebo dolných končatín. Pokiaľ fyzická záťaž pokračuje, prejavy únavy a vyčerpania sa môžu stupňovať.
Začiatočníci môžu pri nevhodnom prvom tréningu pociťovať nadmernú únavu, prejavujúcu sa predovšetkým výraznejšou bolesťou precvičovaných svalov druhý a tretí deň po tréningu, pocity celkovej nechuti do života. Pri tomto stave nie je treba tréning prerušovať, len je ho nutné upraviť, jeho objem alebo intenzitu.
Druhým typom únavy, ktorá sa môže s vyššie zmienenou telesnou únavou kombinovať, je únava psychická (duševná), označovaná tiež ako centrálna, čím zdôrazňujeme jej mozgový pôvod. Vnímame ju väčšinou ako pocit vyčerpania, strata koncentrácie, zhoršenie pamäti alebo ospalosť. Príčinou môže byť fakt, že sa športovec pri náročnom tréningu súčasné vyrovnáva i s ďalšími stresovými podnetmi, napríklad so sociálnymi alebo osobnými problémami, so začínajúcou chorobou.

Únava ako prirodzený jav závisí od mnohých okolností ako je vek, pohlavie, telesná stavba, stav kondície, zdravotný stav, stupeň fyzickej a duševnej adaptability a schopnosti aktívne odpočívať.
Pri prvých príznakoch únavy, pretrénovania často postačí krátkodobé prerušenie tréningu alebo krátkodobé zníženie tréningových dávok. Akékoľvek potláčanie únavy, či už silou vôle, zvýšenou motiváciou alebo použitím liekov, sa skôr alebo neskôr prejaví negatívne na výkonnosti.

Príznaky pretrénovania
- únava, ospalosť
- zhoršená výkonnosť
- vyššia pokojová tepová frekvencia
- pomalšia reakčná doba
- bolesť vo svaloch, pocit „ťažkých nôh”
- bolesť v kĺboch
- problémy so spánkom
- zníženie telesnej hmotnosti
- menšia chuť k jedlu
- zlá koordinácia
- nervozita, depresia, apatia
- tráviace problémy
- zvýšená potreba tekutín počas noci
- zvýšený diastolický krvný tlak
- zhoršenie imunitného systému